Dane

  • Zníženie sadzby na 16% – zníženie sadzby o 1-2 percentuálne body by síce pomohlo podnikateľskému prostrediu, ale výrazné dopady môžeme očakávať len od razantnejšieho zníženia sadzby, ktoré by posunulo Slovensko medzi najprogresívnejšie štáty v EÚ. Vzorom môže byť Írsko, ktoré ani cez najťažšie krízové roky nezvýšilo svoju 15% sadzbu. Dnes je Írsko najstabilnejším štátom spomedzi skupiny tzv. PIIGS. Znížené z 22% na 21% od 1.1.2017.
  • Zavedenie nulovej sadzby na reinvestovaný zisk – spôsob, ako motivovať firmy k investíciám na Slovensku. Veľmi dobrú skúsenosť s týmto opatrením majú v Estónsku, kde nulová daň na reinvestovaný zisk platí už od roku 2000. Viedol k nárastu priamych zahraničných investícií, pričom pokles výnosu DPPO bol minimálny len v prvých rokoch a rýchlo sa vrátil k normálu.
  • Nelimitovať daňovú odpočítateľnosť straty – v súčasnosti si môže podnikateľ uplatniť daňovú stratu len z obdobia maximálne štyri roky dozadu. Avšak podnikanie je dlhodobý proces. Vysoké zisky neraz prichádzajú až po dlhom období strát. Podnikatelia tak môžu skončiť v situácii, že platia dane z príjmu, hoci zo svojho niekoľkoročného podnikania dosiahli kumulovanú stratu.V EÚ má 15 krajín časovo neobmedzenú prenositeľnosť straty, pričom 7 krajín nemá ani žiadne obmedzenia na výšku odpočítavanej sumy (Belgicko, Írsko, Lotyšsko, Luxembursko, Švédsko, Veľká Británia, Malta)
  • Zaviesť dobrovoľné daňovo-odvodové licencie pre živnostníkov – (dobrovoľné) licencie by výrazne znížili administratívnu náročnosť živnostenského podnikania. Licencia by pokryla minimálne odvody (v roku 2016 je to 2 427,12 € ročne) a primeranú daň z príjmu podľa stupňa licencie (rôzne varianty). Stupne by boli tri s príjmovými stropmi, pričom posledný príjmový strop by bol na hranici povinnej registrácie pre DPH (aktuálne 49 790 €).
  • Zvýšenie stropu pre platenie preddavkov DPFO na 10 000 € (dnes 2 500 €) – preddavky DPFO nepredstavujú z pohľadu hotovostných tokov v rozpočte významnú položku a pritom zbytočne zvyšujú administratívnu záťaž pre daňovníka. Výrazným posunutím tohto stropu by neprišlo k žiadnym komplikáciám.
  • Zrušiť daň z motorových vozidiel – Za sadzbu dane, výber dane a redistribúciu výnosov je po novom zodpovedné Ministerstvo financií, čím sa stratila možnosť regiónov cenou rozhodovať o poplatkoch za užívanie ciest. Ak sa stav nemá vrátiť do pôvodného stavu, stratila táto daň zmysel, a z dôvodu úspory vysokých administratívnych nákladov firiem by mala byť daň zrušená a výnosy môžu byť kompenzovaného z vysokého nárastu výberu DPH. Opotrebenie ciest a ekologickú záťaž už reflektujú spotrebné dane na palivá a mýto.
  • Zrušiť registračný poplatok motorových vozidiel – Daň za registráciu auta (názov „poplatok“ je použitý len aby neprišlo k okatému narúšaniu vnútorného trhu EÚ) je selektívnou daňou, ktorej administratívne náklady sú príliš vysoké (existuje 918 možných kombinácii poplatku!), vzhľadom na celkový výber. Vlastníci áut pritom proporčne k veľkosti ich motora prispievajú do štátnej kasy vyšším objemom spotrebných daní a DPH. Navrhujeme daň zrušiť.
  • Zrušiť daň regulovaných subjektov – Vláda zaviedla plošnú daň, ktorej cieľom je však zdaniť +/- desať konkrétnych podnikov. Zakladá však daňovú povinnosť aj menším firmám, ktoré nedisponujú ani významným/monopolným postavením na danom trhu, ani ich tržby nie sú dôsledkom nakladania s jedinečnou infraštruktúrou (EUSTREAM). Plošná daň by mala byť preto zrušená.
  • Zrušiť koncesionárske poplatky pre zamestnávateľov – Dnes musia firmy bez akéhokoľvek vzťahu k vysielaniu RTVS platiť poplatky, dokonca na základe počtu zamestnancov, pričom nemusia mať ani jeden televízor. Okrem toho, že to znižuje dostupné zdroje na mzdy zamestnancov (poplatok rastie s počtom zamestnancov), administratíva poplatkov zaťažuje firmu nepriamo.
  • Zrušiť odvod (daň) bankových subjektov – Poslanie odvodu je nejednoznačné, a príklad Váhostavu je dôkazom, že neurčité peniaze sú príliš veľkým lákadlom pre vládu na použitie. Navrhujeme preto odvod zrušiť a kumulované prostriedky previesť do fondu na ochranu vkladov.
  • Zrušiť dane z pamäťových elektronických médií– autorský poplatok, ktorý sa platí z čoraz širšej plejády technických zariadení, predražuje tieto zariadenia (napr. televízory o 3%). Výnos tohto poplatku naviac končí v rukách kvázi súkromných správcov (organizácie kolektívnej správy), pričom títo z nakladania s verejnými zdrojmi neposkytujú žiaden transparentný verejný audit.
  • Kroky na elimináciu Elektrickej dane. Koncové ceny elektriny zaťažuje prenášanie nákladov nesúvisiacich politík na spotrebiteľov. Detailne ich popisujeme v analýze „Elektrická daň“, kde navrhujeme aj potrebné kroky k jej odstráneniu.
  • Zdobrovoľnenie 2% odvodu (dane) do umeleckých fondov – umelci by sa dobrovoľne rozhodli, či budú platiť túto daň, alebo sa vzdajú výhod z neho vyplývajúcich.

 

Odvody

  • Dobrovoľné Nemocenské poistenie pre živnostníkov – nemalé percento živnostníkov pracujúcich vo fyzicky nenáročných povolaniach si dávky vyplývajúce z nemocenského poistenia neuplatňuje aj celé roky. Toto poistenie pre nich predstavuje čistý náklad bez protihodnoty. Zdobrovoľnením tohto poistenia by sa im zvýšili disponibilné príjmy, ktoré by mohli využiť inak (napríklad na nákup poistenia kritických chorôb).
  • Úprava Odvodovo odpočítateľnej položky – tak, aby sa vzťahovala len na sociálne odvody (namiesto súčasných zdravotných), čo umožní zvýšiť objem podpory, skutočne znížiť mzdové náklady na úrovni minimálnej mzdy a zvýšiť čistý príjem zamestnancov.
    Presun odpočítateľnej položky zo zdravotných odvodov na sociálne odvody v rozsahu dôchodkového poistenia (starobné + invalidné) umožní zvýšenie výdavkov štátu na odvodové zaťaženie práce ľudí s nízkym príjmom, či kvalifikáciou. Vyššie výdavky prispejú k reálnemu zníženiu mzdových nákladov na minimálnu mzdu (-25 eur) a zároveň k zvýšeniu čistého príjmu zamestnanca.
  • 200 € oslobodenie dohôd od všetkých odvodov – Pred zavedením odvodov spadalo viac ako 80% dohôd podľa výšky príjmu pod hranicu 200 eur. Väčšina kontraktov preto slúžila študentom, dôchodcom, mamičkám, či bežným zamestnancom na privyrobenie si malej sumy, ktorá mala zlepšiť ich príjmovú situáciu. Odvodová odpočítateľná položka, tak ako si ju dokázali vylobovať študenti, by mala byť dostupná pre všetkých dohodárov s príjmom pod 200 eur mesačne (na mesačnej báze, nie zúčtovacej). – Rozšírené o dôchodcov 1.1. 2018.
  • Znížiť strop vymeriavacích základov na výpočet odvodov na 3 násobok priemernej mzdy – Vláda pred 3 rokmi zvýšila odvodové zaťaženie rozšírením vymeriavacích základov, a tým zásadne zvýšila odvodové zaťaženie vyššie zarábajúcich skupín zamestnancov. Okrem sociálnych odvodov, ktoré sa zjednotili na výške 5 násobku priemernej mzdy (PM), boli zvýšené aj stropy zdravotných odvodov, z 3 násobku na 5 násobok. Nemožno pritom tvrdiť, že by vzrástla spotreba zdravotnej starostlivosti, a napríklad dávky z nemocenského poistenia sú limitované stropom 1,5 násobku PM. Starobný dôchodok sa dá získať maximálne z 2,3 násobku PM, a preto viac ako polovica odvodového zaťaženia má formu dane, z ktorej poistenec nezíska žiadne nároky na dávky. Pokiaľ je financovanie sociálneho zabezpečenia organizované formou poistenia, resp. je zásluhové, faktor daňového financovania tam nepatrí, takéto financovanie je netransparentné, pred poistencom zakrýva skutočnú podstatu jeho platieb. Navrhujeme preto znížiť strop platieb na 3 násobok PM.
  • Znížiť sadzby odvodov zamestnanca z 9,4% na 7,4% – Jednou z možností ako znížiť odvodové zaťaženie práce je úprava sadzieb jednotlivých fondov sociálneho poistenia na úroveň, ktorá umožní ich vyrovnané financovanie. Odstránia sa tým netransparentné transfery odvodov medzi fondami, a vláda bude nútená priznať skutočnú dieru vo financovaní starobných dôchodkov a financovať ju transparentne zo štátneho rozpočtu. Ak sa sadzby znížia len zamestnancom, klesnú z 9,4% na 7,4% a umožnia rast čistého príjmu zamestnanca.
  • Zrušenie odvodov z nefinančných benefitov zamestnancov. Je nelogické, aby sa zdravotné poistenie či sociálne odvody platili zo služobného auta, alebo lístkov do divadla. Okrem predražovania týchto benefitov a zbytočnej byrokracie to zhoršuje pozíciu dôchodkového systému do budúcna. Budúcim dôchodcom bude totiž treba následne vyplácať aj z toho, že dostali permanentku do fitness centra, či darčekový kôš so šampónmi.

Zrušenie zdravotných odvodov z výhier. Platenie zdravotných odvodov z výhier nezapadá do logiky zdravotného poistenia. Naviac výrazne komplikuje radosť z výhier najmä chudobnejším ľuďom, ktorí v prípade výhry napr. osobného automobilu musia na daniach a odvodoch zaplatiť aj niekoľko tisíc eur v hotovosti.

Účtovníctvo

  • Umožniť 100% odpis podnikateľom – Voľnosť v časovom rozložení odpisov umožní investorom efektívnejšie plánovať projekty, pričom sa nezmení výnos verejnej správy. Opatrenie bude mať stimulačný efekt na investície. (Opatrenie nemá význam v prípade zavedenia nulovej sadzby na nerozdelený zisk).
  • Zrušiť hrubú mzdu a zaviesť Celkovú mzdu – odvody zamestnávateľa sú odmenou za prácu, preto nie je žiadny dôvod ich zamestnancovi v plnej miere nepriznávať. Zavedenie celkovej mzdy bude spojené s prepočítaním sadzieb odvodov tak, aby nedochádzalo k presunom prebytkov medzi fondmi Sociálnej poisťovne.
  • Zrušiť strop hotovostných platieb – Grécko, Cyprus, či Bulharsko v posledných dvoch rokoch demonštrovali, že hotovosť má ešte stále pevné miesto v monetárnom systéme. Napriek tomu, že sa obmedzenia hotovostných platieb po Európe šíria, krajiny ako Nemecko, Rakúsko, či Slovinsko nemajú žiadne limity na hotovostné platby. Legálnym platidlom na Slovensku je euro a nie je dôvod, aby si fyzické či právnické osoby nemohli vypriadavať platby aj v hotovosti, ak majú také preferencie.
  • Zvýšiť strop povinného auditu na maximum požadované EÚ – (z 30 zamestnancov na 50 zamestnancov, majetok 6 miliónov eur a čistý obrat 12 miliónov eur).
  • Zjednotiť termín platby všetkých daní a odvodov s výnimkou DPH na 15. v mesiaci – spojenie dátumov (najmä odvodov a dane z príjmu) pomôže budovať v daňovom systéme poriadok a systematickosť. DPH z osobitných dôvodov ponechať na 25. v mesiaci.
  • Povinnosť zdôvodniť v doložke vplyvov účinnosť zákona v iný deň ako 1. januára.   Zmeny predpisov v priebehu roka komplikujú a predražujú účtovníctvo, keď daňový subjekt musí do jedného účtovného roka zahrnúť dve sady pravidiel (a dve sady výpočtov). Malo by k nim prichádzať len vo veľmi výnimočných prípadoch (dodatočne zistená chyba v novelizovaných predpisoch). Legislatívne pravidlá vlády už od roku 2012 zaväzujú vládu predkladať zákony s vplyvom na podnikateské prostredie s účinnosťou k 1. januáru. Naša analýza ukázala, že sa táto povinnosť väčšinou ignoruje. Povinné zdôvodňovanie v doložke vplyvov zvýši tlak na vládu dodržiavať toto pravidlo.

Byrokracia

  • Sunset clause – každá nová regulácia majúca dopad na podnikateľské prostredie bude mať automaticky stanovenú dobu trvania, ktorá uplynie po troch rokoch od zavedenia. O prípadnom predĺžení tohto obdobia bude musieť parlament po troch rokoch opäť hlasovať. Cieľom je zabrániť postupnej akumulácii byrokracie bez jej spätného vyhodnocovania.
  • Jedna za jednu (regulácia) – Návrh každej novej legislatívnej regulácie majúci dopad na podnikateľské prostredie bude musieť byť spárovaný s návrhom na zrušenie jednej existujúcej regulácie. Cieľom je zastaviť neustály rast byrokracie avšak nezablokovať vláde možnosť vykonávať želanú politiku.
  • Zaviesť 1€ s.r.o. – Zníženie povinného základného imania na 1€ pre všetky s.r.o. Od 1.1. 2017 zavedená jednoduchá spoločnosť na akcie. Viac tu.
  • Možnosť využiť Jednotné kontaktné miesto (JKM) aj na komunikáciu so Sociálnou poisťovňou. Umožniť ohlásenie zamestnávateľa Sociálnej poisťovni cez JKM – JKM nahlási vznikajúcu firmu do registra zamestnávateľov ak si to podnikateľ želá (plánuje ihneď zamestnávať). Umožniť podnikateľovi – zamestnávateľovi povinné hlásenia voči sociálnej poisťovni vykonať aj na JKM. Umožniť odhlásenie fyzickej osoby zo sociálnej poisťovne v rámci služieb JKM.
  • Znížiť počet viazaných a remeselných živností – v súčasnosti existuje 34 remeselných a 85 viazaných živností. V mnohých prípadoch sa jedná len o formálne požiadavky, ktoré nijakým spôsobom nevypovedajú o kvalite prevedenej práce. Minimálne tie, ktoré neohrozujú zdravie či bezpečnosť zákazníka a jeho majetku, ale len jeho spokojnosť, je možné zmeniť vyradiť a ponechať posúdenie kvality ich prevedenia na zákazníkovi.
  • Zrušiť povinnosť preukázania spôsobilosti pre vykonávanie konkrétnej živnosti, ak ju podnikateľ preukazoval už v minulosti pri získavaní oprávnenia ako zodpovedný zástupca.
  • Zaviesť tzv. „všeobecnú voľnú živnosť“ , podnikateľ by ňou získal oprávnenie prevádzkovať všetky činnosti, ktoré nie sú obsiahnuté v remeselných a viazaných živnostiach.
  • Zaviesť trvalé Evidenčné číslo vozidla – v čase centrálnych elektronických registrov nemá výmena EČV pri zmene okresu žiaden praktický význam. Väčšina západných štátov má EČV trvalo naviazané na vozidlo bez ohľadu na zmenu majiteľa.
  • Dobrovoľné poskytovanie gastrolístkov. Gastrolístky predstavujú finančnú aj administratívnu záťaž, ktorá zamestnancom jednu časť mzdy úplne uberá a sťažuje im rozhodovanie od ďalšej časti. Alternatívou by malo byť vyplácanie nezdanenej hotovosti vo výške príspevku na stravu. Viac v našej štúdii.
  • Audit všetkých hlásení a výkazov a následné zavedenie jedinej webstránky na ich podávanie, s jedným spoločným časovým termínom na podanie. Väčšina podnikateľov nevie, aké všetky výkazové povinnosti majú. Ani to nemôžu vedieť, tieto povinnosti sú roztrúsené po mnohých verejných inštitúciách. Zavedenie jednotného systému by podnikateľom uľahčilo život a zároveň umožnilo identifikovať a eliminovať duplicitné, či úplne zbytočné hlásenia a výkazy.
  • Lehota na predloženie dokumentácie vyžiadanej správcom dane zvýšená na 30 dní.
  • Možnosť zadržiavať DPH max. 3 mesiace pri prebiehajúcej daňovej kontrole.
  • Skrátiť lehotu JKM z 3 na 1 deň – Ak živnostenský úrad zistí, že ohlásenie má náležitosti podľa § 45, § 45a ods. 1 až 4 a § 46 a podnikateľ spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení najneskôr do troch jedného pracovného dňa odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti a výpisy z registra trestov boli doručené.
  • Internalizovať súhlas správcu dane so zápisom pri zakladaní firiem. V súčasnosti musí podnikateľ doložiť súhlas správcu dane, že jeho daňové podlžnosti nepresahujú 170€. Toto by malo byť internou záležitosťou úradov (alebo to zrušiť úplne).
  • Zavedenie online asistenta pre vypĺňanie daňového priznania fyzických osôb (vrátane živnostníkov) – elektronický formulár daňového priznania s automatickými výpočtami je vylepšením oproti obyčajnej papierovej verzii, pre mnoho fyzických osôb či živnostníkov je však stále zložitý a v dnešnej dobe aj značne zastaraný. Jednoduchá webová aplikácia, ktorá by daňovníka previedla krok za krokom vo vypĺňaní daňového priznania by uľahčila život mnohým a jej vytvorenie by vyžadovalo zanedbateľné náklady.

Zákonník práce

  • Zvýšenie pružnosti tvorby a zániku pracovných miest – odstupné, reťazenie, obmedzenie na počet odpracovaných hodín, pokuty za zamestnávanie zdravotne postihnutých. Viac tu.
  • Odstránenie pásiem minimálnej mzdy – prehliadané opatrenie (s pásmami neráta ani Ministerstvo financií pri svojich výpočtoch), ktoré znižuje flexibilitu pracovného trhu nielen pre nízkopríjmových, ale aj na vyšších pozíciách.
  • Regionalizácia minimálnej mzdy – jednotná minimálna mzda nezodpovedá realite veľkých regionálnych rozdielov. Momentálne má okres Krupina vyššiu minimálnu mzdu, ako je v Prahe, či v Budapešti. Minimálna mzda môže ostať jednotná, zmeniť sa môže odvodové zaťaženie zaostávajúcich regiónov
  • Zrušenie pracovnej zdravotnej služby pre bezrizikové pracoviská – Zdravotná služba pre pracovné miesta s administratívnym / nerizikovým charakterom je plytvaním vzácnymi zdrojmi podnikateľov bez pridanej hodnoty. Toto opatrenie by malo byť zrušené aj za cenu prípadnej pokuty z EÚ, ak by súd rozhodol o nesprávnej transpozícii smernice.
  • Zrušenie povinnosti odberateľa za nelegálnych zamestnancov dodávateľa – súčasné nastavenie vedie k absurdnej situácii, keď zákazníkovi hrozí obrovská pokuta, ak mu objednané služby dodajú nelegálny zamestnanci. Je to prenášanie kontrolnej funkcie štátu na podnikateľa, ktoré je naviac nemožné vykonať. Viac v článku.